Prechadzam sa po tme,

srdce mi svieti v hrudi,

ocami zostavam na mieste,

atelom sa posuvam.

Ten bod cosi evokuje,

srdce ma poplach,

a nohavicky tmavnu,

pod vyluckom strachu.

Hlta moje ja moju dusu,

citim sa na nic,

akoby som bola zbytocnou,

stracam schopnost byt v tme doma.